Čo je lastovičník väčší

V starých knihách má lastovičník väčší aj tieto pomenovania: Herrgotts-Gnade (božia milosť), Marlenkraut (rastlina Máriina), Gottesgabe (boží dar), Herrgottsblatt (boží list), Goldwurz (zlatý koreň), Blutkraut (krvavá bylina), Augenwurz (očné korenie). Z názvov si dokážeme domyslieť, v akej úcte bola kedysi táto rastlina, ktorú dnes mnoho ľudí pokladá za jedovatý burinu.

Účinky lastovičníka

Dnešný odpor voči tejto byline si môžeme vysvetliť tak, že v počiatkoch priemyselnej výroby liečiv sa zásadne zatracovali všetky vysoko hodnotné liečivé rastliny, a to preto, aby ľudia boli odlákanie od liečivých rastlín a začali užívať chemické lieky.

Ak sa rozhodnete pre zber lastovičníka, robte tak na jar, kedy má najväčšiu silu, až do letného slnovratu. Potom obsah aktívnych látok klesá a v období jesennej rovnodennosti je už úplne minimálne. Tiež účinnosť sušenej drogy nie je konštantná, znižuje sa s dobou skladovania a po dvoch rokoch ju pokladáme za už znehodnotenú.

Hlavnými aktívnymi látkami obsiahnutými v lastovičníku sú alkaloidy, ako napríklad chelidonin, koptisin, sanguinarin, berberín. Dnes ich popisujeme 36, pričom obsah týchto látok vo voľne rastúcich rastlinách kolíše (najviac ich obsahujú korene). Práve alkaloidy vyvolávajú búrlivé diskusie. Aj keď je opatrnosť na mieste, nie je potreba túto rastlinu tabuizovat, obzvlášť keď sa skúmajú jej účinky pre liečbu nádorových ochorení.

Lastovičník pomáha pri:

  • zápaloch žalúdka,
  • žalúdočných a dvanástnikových vredoch,
  • zlepšuje funkciu žlčníka tým, že zvyšuje produkciu žlče,
  • jeho spazmolytické vlastnosti tlmia kŕče v tráviacom trakte, vrátane žlčových ciest a žlčníka,
  • lieči choroby pečene, medzi ktoré počítame aj žltačku (okrem obštrukčná žltačky vzniknuté zaseknutím kameňa vo žlčovodu, kedy je nutný okamžitý chirurgický zákrok),
  • vnútorné užívanie sa podieľa aj na zníženie krvného tlaku, posilnenie srdcového svalu a
  • pôsobí proti sklerotickým pochodom (ateroskleróze).

Aplikácia účinných látok lastovičníka je možná buď formou tinktúry alebo čaju. Veľmi jednoducho a prakticky sa aplikuje lastovičníková tinktúra priamo z liekovky. Sušenú drogu však radšej pridávame do bylinných zmesí, kde by jej hmotnosť nemala prekročiť 15- 20%. Lastovičníkové listy sa vyznačujú skvelými antimykotickými účinkami na mikrobiálne ekzémy a plesne.

Odvar z lastovičníka pre oplachy či kúpeľ

Jednu hrsť čerstvých listov vhodíme do 1,5 litra vriacej vody, tri minúty necháme prejsť varom, stiahneme z ohňa a ešte desať minút vylúhuje pod pokrievkou. Potom kúpeme postihnuté miesta (nohy, ruky) vo vlažnom odvaru po dobu desiatich až pätnástich minút raz denne. Kúpeľ vykonávame opakovane až do úplnej likvidácie mykóz.

Lastovičník je veľmi účinný na bradavice

Lastovičník na bradavice dobre zaberá, stačí ich potrieť „oranžovým mliekom“ priamo z čerstvo odtrhnutej stonky lastovičníka (prípadne ju môžete zriediť octom) tak, aby nespôsobila popáleniny okolitej pokožky. Dotyk oranžovú šťavou môže dráždiť pokožku, preto pri manipulácii s rastlinou používajte radšej rukavice.

Oranžová šťava sa vyskytuje v celej byline a okrem bradavíc slúži aj na odstránenie kurích ôk. Ak sa rozhodnete aplikovať čerstvú šťavu z lastovičníka na bradavice, robte tak za predpokladu, že sa nejedná o névus (materské znamienko alebo rozšírená podkožný cieva). V tomto prípade je šťava kontraindikovaná.

Aplikáciu zverte radšej do rúk odborníka, lastovičník môže byť nebezpečný

Droga pôsobí veľmi intenzívne, predávkovanie spôsobí pálenie v ústach, v hrdle, podráždenie gastrointestinálneho (tráviaceho) traktu s príznakmi ako vracanie, krvavá hnačka, ďalej poruchy krvného obehu, a dokonca môže privodiť aj smrť cez obehové zlyhanie. Pri nesprávnom podávaní sa môžu objaviť narkotické a toxické účinky s následnou gastroenteritídou (zápal žalúdka a čriev).

Pri odbornej a primeranej aplikácii sa skutočne nemusíte ničoho obávať. Napriek tomu však platí, že lastovičník väčší nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy, deti do 12 rokov a neužíva sa pri zápale pečene, žlčníka a dlhšie ako štyri týždne. Počas liečby sa vyhnite pitiu alkoholu.

Čo je akné

Akné už niekedy v živote mala väčšina z nás. Ale len málokto vie, čo vlastne toto kožné ochorenie znamená. Ako sa tvorí a čo zapríčiňuje jeho vznik.

Pritom ide o jedno z najbežnejších ochorení pokožky, ktoré poznáme. Podľa Americkej dermatologickej akadémie je v Spojených štátoch dokonca tým najbežnejším a je veľmi pravdepodobné, že to na Slovensku bude podobné. Nejde síce o život ohrozujúci stav a dá sa s tým nejak žiť, ale v agresívnej forme môže ísť o veľmi bolestivé ochorenie. A to ani nehovoríme o vplyve na psychiku človeka.

Akné sa najčastejšie objavuje v priebehu puberty, ale najmä ženám „preskočí“ až do ranej dospelosti. To kvôli hormonálnej nerovnováhe spôsobenej či už menštruáciou alebo tehotenstvom. Väčšine ľudí toto ochorenie prirodzene vymizne najneskôr okolo tridsiatky, no často po nej ostávajú nepekné jazvy.

Ochorenie začína spravidla tak, že sa upchajú mazové žľazy pokožky a následne vznikne zápal, ktorý sa na povrchu prejaví vo forme bielych alebo červených vriedkov. Dôvodom zápalu je blokácia pórov kože tukom, mŕtvymi kožnými bunkami alebo baktériami. Uprostred tých niekedy vznikne aj čierna bodka. Tú tvorí nečistota, roztoče, kvasinky a baktérie, ktoré sa okolo miesta zápalu množia.

Aj z toho dôvodu by ste akné nikdy nemali vytláčať. Iba tým šírite infekciu a komplikujete hojenie. Aj keď väčšina z nás z vlastnej skúsenosti vie, aké ťažké je nevytláčať a neuľaviť si od bolesti, aj keď iba dočasne.

Akné sa môže vyskytnúť takmer kadekoľvek na tele. Najčastejšie však na tvári, chrbte, zadku, ramenách či krku. Práve tam sa totiž vyskytuje najviac kožného mazu.

K rizikovým faktorom akné patrí aj nezdravý životný štýl. Síce na toto ešte údajne nebola vykonaná žiadna preukazná štúdia, ale všetky nepriame dôkazy poukazujú na to, že väčšiu pravdepodobnosť vzniku akné majú ľudia, ktorí pravidelne konzumujú fastfoodové jedlá či cukrovinky. Jednoduché cukry a uhľohydráty vo väčšom množstve určite svoj nezastupiteľný vplyv majú.

Lenže k vzniku akné prispievajú aj iné faktory. K tým patria už spomenuté hormonálne zmeny, ktoré súvisia s dospievaním alebo tehotenstvom. Tvorbu akné urýchľujú aj niektoré lieky, napríklad určité druhy antikoncepcie či kortikosteroidy. A samozrejme za všetkým treba hľadať aj gény. Ak mali akné v puberte či ranej dospelosti vaši rodičia, je veľmi pravdepodobné, že ho budete mať aj vy.

Na akné samozrejme existuje pomerne účinná liečba, ktorú by ste ale mali konzultovať so svojím dermatológom (a nespoliehať sa na „babské rady“ na internete). Sami však môžete urobiť dosť pre to, aby ste zamedzili tvorbe trvácnych jaziev. Okrem nevytláčania sa ani zámerne nedotýkajte tváre a nenoste tesné čiapky. Pleť si pravidelne čistite, dobre poslúži obyčajné mydlo alebo kvalitná prírodná kozmetika na akné. Na akné môžete využiť tiež prípravky s obsahom aloe vera. A zásadná je tiež prevencia – obmedzte rýchle občerstvenia, fajčenie a alkohol a vyhýbajte sa stresu.

Čo je refraktometer na cukornatosť

Čo je to refraktometer?

Refraktometer na cukornatosť je jednoduchý optický prístroj na meranie koncentrácie vodných roztokov. Vyžaduje iba pár kvapiek vzorky a používa sa v potravinárskom, poľnohospodárskom, chemickom a výrobnom priemysle a tiež v lekárstve.

Ako funguje refraktometer na cukornatosť

Keď svetlo vstúpi do kvapaliny (hustejšie optické prostredie) z okolitého vzduchu (redšie optické prostredie), zmení smer. Tento jav sa nazýva sa lom. Refraktometre merajú odchýlku od pôvodného smeru, nazývanú aj uhol lomu. Z refraktometra odčítavame refrakčné uhly a korelujúce so stanovenými hodnotami indexu lomu. Pomocou týchto hodnôt môžeme určiť koncentrácie roztokov. Napríklad roztoky majú rôzne indexy lomu v závislosti od koncentrácie látok rozpustených vo vode.

Brixova stupnica

Stupnica Brix je kalibrovaná pre percentuálny obsahu cukru obsiahnutého v roztoku vody. Preto sa hodnota % Brix rovná skutočnej koncentrácii cukru.

Vplyv teploty vzorky na presnosť merania

Teplota má významný vplyv na meranie indexu lomu. Preto sa teplota hranola a teplota vzorky musia kontrolovať s vysokou presnosťou. Moderné refraktometre sú vybavené automatickou korekciou teploty.

Čo je digitálna váha

Digitálna váha je digitálne meracie zariadenie, ktoré sa používa na meranie hmotnosti predmetov alebo látok. Digitálne váhy sú často kompaktnejšie, odolnejšie a presnejšie ako ostatné druhy váh, napríklad pružinové váhy alebo rovnoramenné váhy, nerovnoramenné váhy, kyvadlové váhy, ktoré sa rýchlejšie opotrebovávajú a dávajú rôzne hodnoty v priebehu času. Digitálne váhy vyžadujú zdroj energie a nemusia byť vždy úplne presné. Co všeobecnosti sú celkom presné a konzistentné, aj keď sa používajú dlhší čas. Digitálna váha sa môže používať na mnoho rôznych účelov, od váženia prísad v kuchyni až po presné váženie látok v laboratóriu.

Meranie pomocou tenzometra

Väčšina digitálnych váh vykonáva svoje merania pomocou tenzometra. Tenký fóliový pás, ktorý vedie elektrinu a je citlivý na deformáciu, je lepidlom pripevnený na pružný povrch. Pokiaľ digitálnu váhu zaťažíte, konštrukcia váh zabezpečí podľa možnosti čo najviac rovnomerné rozloženie hmotnosti na tenzometri. Hmotnosť ohýba pružný povrch a deformuje fóliový pás, ktorý mení tok elektrického prúdu. Následne elektronika interpretuje stupeň deformácie a zmeny prúdu a transformuje ich na jednotky hmotnosti.

Citlivosť váhy

Citlivosť digitálnej váhy sa môže výrazne líšiť v závislosti od účelu, na ktorý sa používa. Osobné váhy používané na meranie hmotnosti osôb, obyčajne nemusia byť veľmi presné, pretože rozdiel niekoľkých desiatok gramov nie je veľmi významný. Na druhej strane kuchynské váhy sa často používajú na váženie podstatne menších hmotností; rozdiel niekoľkých gramov jednotlivých prísad by mohol zásadne ovplyvniť chuť a konzistenciu pripravovaného pokrmu. Obchodné váhy používané v obchodoch, ktoré vypočítajú cenu tovaru, už musia byť celkom presné, pretože zákazníci platia na základe toho, koľko tovar váži.

Laboratórne váhy

Laboratórne váhy používané v laboratórnych podmienkach, najmä tie, ktoré sa používajú v chémii, fyzike či farmaceutickom priemysle, musia byť mimoriadne presné. Problémy môžu vyplynúť z nepresností tak malých, ako je hmotnosť niekoľkých zrniek piesku. Chemické reakcie si často vyžadujú presné množstvo konkrétnych látok, aby sa spustili či úspešne prebehli. Digitálna váha používaná na laboratórne účely sú často vybavené skleneným štítom alebo krytom okolo vážiaceho priestoru, aby sa zabránilo akýmkoľvek zmenám v nameraných hodnotách v dôsledku prúdenia vzduchu pôsobiacich mierne zmeny tlaku na meraciu plochu. K podobným javom často dochádza, keď sa vážia horúce predmety alebo látky. Teplotné rozdiely môžu spôsobiť výraznejšie prúdenie vzduchu, ktoré má vplyv na presnosť merania hmotnosti. Analytické váhy bývajú tiež vybavené termoreguláciou vážiaceho priestoru a konštrukciou odolnou voči otrasom.